Halleyova kométa

Kométa 1P/Halley alebo Halleyova kométaje periodická kométa s periódou približne 75,3 rokov. Je to najznámejšia periodická kométa. Pomenovaná je po astronómovi menom Edmond Halley. Naposledy bola v perihéliu v roku 1986, kedy ju navštívila kozmick\a sondaGiotto. Jej najbližší návrat k Slnku sa očakáva28.j\ula  2061

V súčasnosti sa astronómovia domnievajú, že kométy pochádzajú z dvoch rozličných oblastíSlnečnej sústavy. Prvou je Kuiperov pás, disk úlomkov ľadu rozprestierajúci sa vo vzdialenosti 38 AU až 50 AU od Slnka. Druhou je Oortov oblak (alebo mračno), ktorého vnútorný okraj leží vo vzdialenosti 50 000 AU od Slnka. Krátkoperiodické kométy (s obežnou dobou kratšou ako 200 rokov) pochádzajú najmä z Kuiperovho pásu, naopak, dlhoperiodické kométy (s obežnou dobou nad 200 rokov) pochádzajú z Oortovho oblaku. Halleyova kométa je nezvyčajná v tom, že napriek svojej obežnej dobe, ktorá nepresahuje 200 rokov, pochádza z Oortovho oblaku. Predpokladá sa, že pôvodne bola dlhoperiodickou kométou avšak gravitácia plynových obrov zmenila jej dráhu a kométa sa stala krátkoperiodickou. Halleyova kométa spolu s niekoľkými ostatnými kométami s podobnými dráhami tvoria tzv. Halleyovu rodinu komét.^[1]

Dráha

Dráhy troch periodických komét: Halley, Borrelly a Ikeya-Zhang, v porovnaní s dráhami vonkajších planét a Pluta. Dráha Halleyovej kométy je naľavo.

Dráha Halleyovej kométy je veľmi eliptická a jej ohnisko leží v Slnku. Jejperihélium, najmenšia vzdialenosť od Slnka, je len 0,6 AU (nachádza sa medzi dráhamiMerkúra a Venuše). Afélium dráhy kométy, najväčšia vzdialenosť od Slnka, je 35 AU čiže zhruba vo vzdialenosti Pluta. Halleyova kométa sa po svojej dráhe pohybuje retrográdne, čiže v opačnom smere ako planéty. Ak by sme sa dostatočne vzdialili od severného pólu Slnka, kométa by sa pohybovala v smere pohybu hodinových ručičiek. Inklinácia dráhy je približne 162°, pričom väčšina z nej sa nachádza na juh od dráh planét našej Slnečnej sústavy. ^[2][3]

Rýchlosť kométy vzhľadom k Zemi je jedna z najvyšších, pretože jej dráha je značne excentrická. Pri svojom prechode v roku 1910 sa kométa pohybovala rýchlosťou 70,56 km/s vzhľadom k Zemi. ^[4]

Zloženie

O povrchu a zložení jadra kométy sme sa prvýkrát dozvedeli zo snímok sondy Giotto. Napriek tomu, že jej koma môže dosahovať dĺžku 100 miliónov kilometrov,^[5] jadro kométy je relatívne malé (sotva 15 km × 8 km × 8 km) tvarom pripomínajúce arašid. Jeho hmotnosť je relatívne malá zhruba 2.2×10¹⁴ kg.^[6] Priemerná hustota je asi 0.6 g/cm³, z čoho vyplýva, že je značne pórovité.^[7] Albedo celej kométy dosahuje hodnotu 0,04, čo znamená, že len 4 percentá slnečného svetla sa odrazia do kozmického priestoru. Napriek tomu, že pri svojom priblížení k Slnku sa nám javí biela, v skutočnosti je čierna ako uhoľ. Jej jadro má albedo 0,03, čiže je ešte tmavšie. Postupne ako sa kométa približuje k Slnku, jej povrch sa vplyvom slnečného žiarenia otepľuje a materiál na jej povrchu sublimuje (prechádza z tuhého stavu hneď do plynného) a vytvára prúdy drobných čiastočiek unikajúcich preč z povrchu jadra. Perióda rotácie jadra je 52 hodín, pričom denná, Slnkom osvetlená strana je omnoho aktívnejšia, než nočná. Plyny, ktoré vyrážajú z povrchu, tvorí z 80-tich percent vodná para, 17-percentné zastúpenie má oxid uhoľnatý a asi 3 až 4 percentá tvorí oxid uhličitý^[8] so stopami uhľovodíkov.^[9]

Jadro je pokryté vrstvičkou prachu, ktorý zachytáva teplo. Každá väčšia častica prachu sa skladá z mnohých drobnejších, medzi ktorými sú buď prázdne alebo ľadom vyplnené medzery. Keď sa Halleyova kométa priblíži na svojej dráhe najbližšie k Slnku, teplota na jej povrchu môže dosiahnuť približne 77 °C. V tejto fáze obehu sa z jadra kométy uvoľňuje niekoľko ton plynu a prachu za sekundu. Zábery jadra ukazujú, že na povrchu sa nachádza aj niekoľko plytkých kráterov s priemerom približne 1 km.

Meteorické roje

Zem sa počas svojho obehu okolo Slnka dostáva dvakrát do blízkosti obežnej dráhy kométy. Z toho dôvodu sa na oblohe v tom čase objavujú meteory, ktorých materským telesom je práve Halleyova kométa. Na začiatku mája môžeme počas noci pozorovať zvyšky kométy v podobe roja Éta Akvaridy a ku koncu októbra sa na oblohe zjavuje roj Orioníd.^[10] Obežná dráha kométy križuje v období, keď sa na pozemskej oblohe zjavujú zmienené Éta akvaridy taktiež dráhu Marsu a tak sa v tomto období dá predpokladať meteorický roj aj na tejto planéte,^[11] hoci v tom čase by sme na Marse videli meteory vyletovať z okolia hviezdyLambda Gemini.

Historicky významné pozorovania

Návrat kométy k Slnku v roku 1066 je vyobrazený natapisérii z Bayeux.

• 240 pred Kr. a skôr: Historické záznamy ukazujú, že Číňania pozorovali kométu najmenej už od roku 240 pred Kr., a možno už od roku 467 pred Kr. Doteraz ide o najstarší spoľahlivý záznam o pozorovaní Halleyovej kométy. Po roku 240 pred Kr. zaznamenali ďalšie návraty kométy aj babylonskí, perzskí a ostatní astronómovia z oblastiMezopotámie.
• 12 pred Kr.: Niektorí teológovia naznačujú, že prílet kométy v tomto roku by mohol vysvetľovať biblický príbeh o Betlehemskej hviezde.^[12]
• 837: Podľa výpočtov mala prejsť Halleyova kométa približne 0,03 AU (5,1 milióna kilometrov) od Zeme, čo je zatiaľ jej najbližší oblet. Jej chvost mohol dosiahnuť na oblohe veľkosť až 90°.^[13]
• 1066: Kométu bolo vidieť z Anglicka a mnohí sa vtedy domnievali, že kométa je znamenie: ešte v tom roku zomrel kráľ Harold II. v bitke pri Hastingse, pre ktorého to malo byť zlé znamenie, naopak, kométa mala byť dobré znamenie pre Viliama Dobyvateľa, ktorý v tejto bitke zvíťazil a stal sa kráľom Anglicka. O niekoľko rokov neskôr bola vyšitá dotapisérie z Bayeux. Podľa vtedajších záznamov bola štyrikrát väčšia než Venuša a žiarila akoMesiac v prvej, či poslednej štvrti. Prílet kométy v roku 1066 sa spomína aj v Anglosaskej kronike.^[14] Indiáni z kmeňa Chaco v Novom Mexiku zaznamenali prílet kométy v tomto roku do petroglyfov.^[15]
• 1301: Giotto di Bondone, taliansky umelec, mohol vyobraziť Halleyovu kométu na jednom zo svojich obrazov. Giottova maľba by bola tak jedným z prvých vyobrazení Halleyovej kométy.

Označenie minulých návratov do perihélia

Táto tabuľka obsahuje označenie rôznych návratov Halleyovej kométy do perihélia. ^[16][17]Napríklad, názov "1P/1982 U1, 1986 III, 1982i" znamená:

• 1P - Halleyova kométa bola prvá periodická kométa známa ľudstvu
• 1982 - kométa bola prvýkrát pred svojím návratom do perihélia v roku 1986 pozorovaná štyri roky vopred - v roku 1982
• U1 - kométa bola prvýkrát pred perihéliovým návratom pozorovaná v 21. časti roka (U je 21. písmeno abecedy a 24 častí roka je 12 mesiacov rozdelených na dve polovice), to znamená v 1. až 15. deň novembra a zároveň bola prvá, ktorá bola pozorovaná v tomto období.
• 1986 - kométa prešla perihéliom v roku 1986
• III - kométa bola tretia v poradí, ktorá prešla perihéliom v roku 1986
• 1982 - kométa bola prvýkrát pred svojím návratom do perihélia v roku 1986 pozorovaná štyri roky vopred - v roku 1982
• i - kométa bola 9. v poradí, ktorá bola spozorovaná v roku 1982

Tabuľka uvádza aj ďalšie, staršie návraty k Slnku ^[18] Dátumy starších návratov sú približné, kvôli neistote v modelovaní negravitačných efektov.

• 1P/−239 K1, −239 (25. máj 240 pred Kr.)
• 1P/−163 U1, −163, −162a (12. november 164 pred Kr.)
• 1P/−86 Q1, −86 (6. august 87 pred Kr.)
• 1P/−11 Q1, −11 (10. október 12 pred Kr.)
• 1P/66 B1, 66 (25. január 66)
• 1P/141 F1, 141 (22. marec 141)
• 1P/218 H1, 218 (17. máj 218)
• 1P/295 J1, 295 (20. apríl 295)
• 1P/374 E1, 374 (16. február 374)
• 1P/451 L1, 451 (28. jún 451)
• 1P/530 Q1, 530 (27. september 530)
• 1P/607 H1, 607 (15. marec 607)
• 1P/684 R1, 684 (2. október 684)
• 1P/760 K1, 760 (20. máj 760)
• 1P/837 F1, 837 (28. február 837)
• 1P/912 J1, 912 (18. júl 912)
• 1P/989 N1, 989 (5. september 989)
• 1P/1066 G1, 1066 (20. marec 1066)
• 1P/1145 G1, 1145 (18. apríl 1145)
• 1P/1222 R1, 1222 (28. september 1222)
• 1P/1301 R1, 1301 (25. október 1301)
• 1P/1378 S1, 1378 (10. november 1378)
• 1P/1456 K1, 1456 (9. jún 1456)
• 1P/1531 P1, 1531 (26. august 1531)
• 1P/1607 S1, 1607 (27. október 1607)
• 1P/1682 Q1, 1682 (15. september 1682)
• 1P/1758 Y1, 1759 I, 1758 (13. marec 1759)
• 1P/1835 P1, 1835 III, 1835c (16. november 1835)
• 1P/1909 R1, 1910 II, 1909c (20. apríl 1910)
• 1P/1982 U1, 1986 III, 1982i (9. február 1986)
• Ďalšie perihélium je predpovedané na 28. júla 2061

Dátumy do roku 1531 sú podľa juliánskeho kalendára a od roku 1607 podľa gregoriánskeho kalendára.