hroch
hroch
01.11.2010
Hroch obojživelný (Hippopotamus amphibius) je párnokopytník z čeľade hrochovitých.
Hroch má zavalité telo s veľkou hlavou s široko rozkladaciu tlamou. Má krátke, stĺpovité nohy so štyrmi prstami, krajné dva prsty má dobre vyvinuté a pri chôdzi došľapuje na všetky prsty. Medzi prstami má krátku plávaciu blanu. Pretože trávi väčšinu času vo vode (približne 18 hodín denne) má uzatvárateľné ušnice a nozdry.
Na hrochovi sú veľmi nápadné zuby (vzorec: 2 1 4 3 / 2 1 4 3), ktorých má 40. Najvýraznejšou sú stále dorastajúce špičiaky, ktoré s koreňmi môžu merať až 70 cm, pri váhe 4 kg. Hrošiu špičiaky, na rozdiel od Slonoviny nežltnú, preto sa využívali na výrobu zubných protéz.
Hrošiu koža je veľmi citlivá na slnečné žiarenie, preto vylučuje načervenalý mazľavý sliz, ktorý pohlcuje UV žiarenie a zároveň zabraňuje šíreniu bakteriálnej infekcie. Vďaka červenej farbe tohto slizu sa hovorí, že hrochy potia krv. Pri vyschnutí dosahuje hrošiu kože extrémnej tvrdosti, preto sa predtým využívala na brúsenie diamantov.
Hrochy sú vegetariáni, živia sa prevažne vodnými rastlinami, ktoré sú pre ostatných bylinožravcov nestráviteľné. To im umožňuje špeciálna konštrukcia žalúdka, ktorý je rozdelený na tri veľké časti a jedenásť menších častí, ďalšou zvláštnosťou je aj na bylinožravcov dlhé črevo (50 - 60 m). V noci spásajú porast na brehoch, počas jednej noci hroch ujde približne 10 km a zožerie zhruba 40 - 60 kg potravy, čo je pri jeho váhe relatívne malé množstvo. Jeho "zívanie" je vypúšťanie nadbytočných plynov vznikajúcich pri trávení rastlinnej potravy v žalúdku.
Hoci sa hroch najradšej pohybuje vo vode približne meter hlboké, tak že mu vykúkajú len oči a nozdry a pôsobí nemotorne, dokáže výborne plávať (upláva až 30 km), je schopný sa potopiť na 5 minút v extrémnom prípade sa môže potopiť až na desať minút . Na súši sa hroch tiež dokáže pohybovať pomerne rýchlo (až 30 km / h [1]).
Veľkosť sa štandardne udáva do 460 cm, výška v kohútiku potom do 150 cm, váha samca sa pohybuje medzi 1500 a 3200 kg, samica váži do 1500 kg, dĺžka chvosta 35 - 50 cm. Hrochy sa v zajatí dožívajú zhruba 45 rokov, najstarší známy hroch sa dožil 59 rokov.
Matka s mládětemHroši sú teritoriálne zvieratá, žijúce v stádach, ktoré majú spravidla 15 - 20 kusov, výnimočne aj výrazne viac. Vodcom stáda je dominantný samec. V stáde výrazne prevládajú samice, ktorých spravidla býva okolo 75%. Mladšie samce sa spravidla zdržujú v malých skupinách v dostatočnej vzdialenosti od dominantného samca, v prípade že sa stretnú, plazí sa po bruchu, čím dávajú najavo svoje podradné postavenie. Svoje teritórium vyznačujú trusom, ktorý chvostom roztrušují po kmeňoch stromov a kameňoch.
Dominantný samec býva starý cez dvadsať rokov a svoje postavenie väčšinou udrží zhruba desať rokov. O dominancii zvádza hrochy súboje, ktoré často končí zraneniami, zriedka i smrťou. Súboj sa spravidla odohráva vo vode, začína zastrašovaním dlhými kly a hlasným řvaním, pokračuje snahou uhryznúť a podupat súpera. V prípade stretnutia dvoch rovnocenných súperov, môže súboj trvať aj niekoľko hodín. V prípade stretnutia dvoch dominantných samcov, k tomu dochádza len na hranici teritória, sa k sebe obráti zadky, vydefekují sa a chvostom rozmetajú svoje výkaly, k súboju medzi nimi dochádza v celkom ojedinelých prípadoch.
Hroch obojživelný je považovaný za jedno z najnebezpečnejších afrických zvierat. Samce, alebo samice s mláďatami sú veľmi agresívne a bez varovania útočia prakticky na akéhokoľvek votrelca v ich teritóriu.
Rozšírenie
Žije v Afrike blízkosti riek, sladkovodných jazier zhruba do dvoch tisíc metrov nad morom. Predtým býval rozšírený prakticky po celej Afrike, južnej Európe a podľa Biblie iu rieky Jordán.
Rozmnožovanie
Samice sa pária spravidla s dominantným samcom, zhruba v dvoch a pol ročných intervaloch. Samotné párenie prebieha vo vode a trvá relatívne dlho. Gravidita trvá 227 - 240 dní, po tejto dobe hrošica v plytkej vode porodí jedno, veľmi zriedka dve mláďatá. Mláďa sa musí do 20 sekúnd po pôrode dostať nad hladinu, inak sa utopí. K pôrodu u hrochov najčastejšie dochádza na prelome augusta a septembra, mláďa váži medzi 30 a 50 kg. Ku dojčenia dochádza pod vodou, mláďa je dojčené okolo siedmich mesiacov. Hrošica si pri starostlivosti o mláďatá pomáhajú a to predovšetkým na súši, kde sa mláďatá stávajú častou korisťou šeliem. Dospelosti sa dožíva okolo 20% jedincov.
Hrochy žijú v symbióze s kaprovité rybou Labeo velifer, ktorá sa prisáva na hrošiu kožu a zbavuje ho tak ektoparazitov, ryba sa odsáva až keď hroch opúšťa vodu.
