Niečo o Bobroch
BOBRY
Bobry boli v strednej Európe a teda i na území Slovenska približne v polovici minulého storočia vyhubené. Lovené boli hlavne pre kožušinu, ale aj pre "kastoreum", čo je na olej bohatý sekrét párovej žľazy. Sekrétu bol pripisovaný pozitívny účinok na ľudský organizmus a verilo sa, že je prostriedok podporujúci potenciu. Táto povera bola jednou z príčin decimovania bobrích populácií. Bobor vodný (Castor fiber) je najväčší európsky hlodavec a už podľa názvu je jasné, že jeho život je úzko spätý s vodou. Žije v jazerách, rybníkoch i väčších tečúcich vodách. Na ich brehoch si robí obydlia tak, že východ ústi vždy pod vodnou hladinou a vlastný suchý a priestranný brloh je položený vyššie. Ďalším možným obydlím bobrov sú "hrady", navrstvené z konárov, dreva a hliny. Veľkosť bobrov môže dosiahnuť 1m dĺžky a váhu do 30 kg.Obe pohlavia sú rovnakého vzhľadu. Charakteristickým znakom je plochý chvost, cca 30 cm dlhý a 12-15 cm široký. Slúži ako kormidlo pri plávaní. Pri ponorení udrie chvostom o povrch hladiny a tým varuje aj ostatné bobry pred nebezpečím. Chvost je tiež spoľahlivým odlišovacím znakom od podobného vodného druhu-ondatry. Prispôsobenie vodnému životu je vidieť tiež v tom, že zadné nohy majú plávaciu blanu. Nosné aj ušné otvory sú uzatvárateľné. Mimoriadne hustá srsť (kožušina),chráni zviera proti strate tepla a dobre namastená proti preniknutiu vody ku koži.Je to dôležité hlavne v zimnom období, kedy plávajú aj v studenej vode pod ľadom, nakoľko bobry nemajú zimný spánok. K masteniu srsti používajú sekrét žľazy z oblasti análneho otvoru.
3) Vzácny fotografický „ úlovok " Jaroslava Mikuša
Okrem vonkajších sú životu vo vode prispôsobené aj vnútorné orgány. Obzvlášť veľká je kapacita pľúc a okrem nich slúži na výmenu kyslíka aj pečeň.Vďaka tomu môže bobor zostať pod vodou aj 12-15 minút.
Ďalším charakteristickým znakom bobrov je ich chrup, prispôsobený na spôsob výživy. Mohutné hryzáky s oranžovofarebným emailom pracujú s tlakom cca 80 kp (u človeka je to max. 40kp). Tento "pracovný" nástroj na ohryz dreva má výhodu v tom, že sa neustále obnovuje (dorastá). Spodné sa opotrebovávajú rýchlejšie, nakoľko s nimi hryzú drevo. Vrchné akoby pridržiavali drevo a pôsobia ako opora spodným. Preto aj spodné hryzáky dorastajú rýchlejšie.
Z hľadiska výživy sú čistí vegeteriáni. Počas jarných a letných mesiacov prevažuje bylinná strava - vodná a brehová vegetácia.Cez zimné mesiace musí prejsť na inú formu potravy, tou je kôra hlavne mäkkých drevín (vŕba, topoľ, jelša, breza) a jemné vetvičky padnutých stromov. Preto ohryzáva, až "zotne" dreviny, ktoré sa nachádzajú v blízkosti brlohov hlavne na brehu vôd.Nie každý kmeň, ktorý načne, ohryzie úplne. Niekedy začne pracovať na jednom kmeni, ktorý nechá a vyberie si ďalší. Zubami nehlodá milimeter po milimetri, ale celé triesky, ktoré potom môžme nájsť na zemi okolo pňa, ako vidno aj z fotografickej prílohy. Čas, za ktorý "zotne" kmeň stromu je rozdielny, ale dá sa zovšeobecniť, že za noc môže zvládnuť strom o priemere 25-30cm.
V našich podmienkach z hľadiska druhov stromu ohrýza všetky dreviny až na jednu výnimku, ktorou je agát. Samozrejme, že dáva prednosť už spomenutým mäkkým drevinám a uprednostňuje kmene o menšej hrúbke.Nachádzame však prípady padnutých kmeňov aj vyše 50 cm priemeru.
Nesprávny je názor, že bobor môže určovať smer pádu stromu. Stromy často padnú do vody preto, lebo rastú už na brehu naklonené smerom k vode. Spravidla sa bobry vyhnú padajúcemu stromu. Prípadne bežia od miesta, ako ukázali pozorovania v ZOO. Vyskytli sa však aj prípady úhynu, keď padajúci strom pritlačil utekajúceho bobra.
Párenie sa deje v zime vo vode, počet mladých býva v priemere 2-3. Samica pred pôrodom vytlačí samca z brlohu a aj mladé z minulého roku opúšťajú väčšinou brloh a začínajú si hrabať ďalšie nory. Novonarodené mladé pijú cca dva mesiace matkino mlieko, v máji-júni už ohrýzajú mladé lístky a vetvičky, rýchlo rastú a na jeseň dosahujú 7-8 kg. Priemerne sa dožívajú 15-20 rokov.
Bobry opäť voľne žijú v našej prírode vďaka tomu, že v Rakúsku sa uskutočnila koncom 70tich rokov úspešne reštitúcia - znovuvysadenie bobrov do prírody. Od mája 1976 bolo v lužných lesoch východne od Viedne pokusne vysadených niekoľko párov bobrov (škandinávske, východoeurópske i kanadské) , ktoré našli v tomto území vhodné životné podmienky a od polovice 80tich rokov sa šírila populácia Dunajom a Moravou aj do okolitých území. Na Záhorí i okolo Bratislavy máme v súčasnosti možnosť nájsť bobrie ohryzy a ďalšie dôkazy ich prítomnosti na viacerých miestach. Dnes žijú bobry aj na niektorých miestach severovýchodného Slovenska, kam sa dostali migráciou z Poľska.
Tento plachý a zaujímavý živočích teda po dlhom období neprítomnosti patrí dnes medzi stálych zástupcov našej fauny. Ochrana bola legislatívne ustanovená r.1992 vyhláškou Slovenskej komisie pre ŽP, ktorá dopĺňa zoznam vyhlášky SNR č.125/65 Zb.o ochrane voľne žijúcich živočíchov aj o bobra vodného.
Slavo Vongrej
SAŽP - CUPER Bratislava
snímky: autor ( l ) Jaroslav Mikuš ( 2,3 )
 2) Bobria hrádza na Záhorí |
|
|
