Niečo o koňoch

Kôň nie je vec .Je to živá , neustále pulzujúca duša , ktorá k svojmu bytiu nepotrebuje len základné životné potreby , ale oveľa viac jej je potrebná voľnosť , láska a porozumenie . Ten kto vlastní, ale rovnako aj ten, kto len kone miluje , by mal vedieť, že je jeho povinnosťou dodať konskej duši tieto tri veci základné pre jeho prežitie . Kôň symbolizuje voľnosť , krásu , pôvab , dokonalú štruktúru života . Ten kto sa dokonale vie vcítiť do duše koňa , vie vždy čo môže a čo nie. Rýchlosťou sa mu nevyrovná žiadny človek , no rozumom áno .
Aj keď v niektorých prípadoch sú zvieratá rozumnejšie a zbehlejšie , ako ľudia .Ich krása sa dá prirovnať k žiariacemu slnku , ktoré vytrvalo deň čo deň svieti pre nás . Kôň sa vždy snaží urobiť svojich pánov šťastnými a nikdy nemá na mysli zlo. Všetko, čo kôň robí ma príčinu . 
Prečo pohadzuje hlavou? Možno prikyvuje a možno ho len niečo trápi , či bolí .Prečo vždy radostne erdží keď prídu jeho priatelia, alebo sa bojazlivo schováva v kúte stajne? Na tieto veci existuje jediná odpoveď. A to skutočnosť, že kôň je živá bytosť. Jeho myslenie je často nad naše sily, ale ak sa hlbšie pozrieme do konských očí, tí čo sa aspoň trochu snažia pochopiť koňa a jeho vlastnosti, tí môžu vidieť celú jednoduchú krásu jeho života, ktorou nie je nič iné ako láska, rovnako k ľuďom ako ku koňom .
Kone medzi sebou komunikujú pomocou zvukov, alebo držania tela. Pokiaľ sa kone nemôžu vidieť, volajú po sebe hlasným erdžaním a presne poznajú hlasy svojich stádových priateľov. Niekedy kone odfrkujú sami pre seba, najmä ak vidia niečo zaujímavé, alebo keď majú chuť sa niečoho naschvál zľaknúť. Čím je kôň pozornejší a rozrušenejší, tým sa viac vzpriamuje, napína všetky svaly, zdvíha krk, hlavu a koreň chvosta, naťahuje uši a doširoka otvára oči. Pokiaľ je postoj tela uvoľnený, kôň je unavený, alebo sa nudí. Kôň môže pohybmi tela predávať svojim druhom aj konkrétne signály, napríklad uši sklopené dozadu značia o nevrlosti a pripravenosti zaútočiť zubami, alebo kopytami. Rýchly beh umožňujú koňom najmä dlhé nohy, odolné kĺby a silné vrstvy svalov po celom tele. Základné chody sú krok, klus a cval. Za najrýchlejší chod koňa sa považuje rýchly cval, alebo trysk.
Kôň má komorové oči umiestnené po stranách hlavy, čo mu umožňuje vnímať každým okom iný obraz a vidieť takmer všetko okolo seba bez otočenia hlavy. Ostro je však schopný vnímať len časť svojho zorného poľa a priamo za sebou a pred sebou má slepé miesta. Aby kôň mohol zaostriť, musí zdvihnúť a pootočiť hlavu. Zrak koňa dosahuje niekoľko sto metrov, ďalej zreteľne vníma len pohyb. Kôň nerozlišuje hĺbkovú perspektívu a preto sa stáva že sa zľakne tieňa, alebo kúsku papiera. Dnes vieme, že kôň vníma určité farby, najlepšie žltú a zelenú. V tme vidí lepšie ako človek, ale jeho zrak nie je prispôsobený na rýchle zmeny svetla a tmy. Kôň počuje niekoľkonásobne lepšie ako človek. Uši môže otáčať nezávisle od seba, každé o 180° a tak dobre počuť v oboch smeroch. Sluch mu tiež pomáha pri orientácii v tme, pretože vie vnímať zvukové vlny vzduchu, ktorý fŕka a tak určovať vzdialenosť a charakter prekážky. Kone majú veľmi dobre vyvinutý čuchový aparát. Iné kone vedia ucítiť na veľkú vzdialenosť a čuchovými receptormi v nozdrách skúmajú aj potravu a vodu. 
Chuť koňov úzko súvisí s čuchom a pomáha k rozlíšeniu jedovatých a neškodných rastlín. Receptory chuti nachádzajúce sa na jazyku analyzujú chemické látky rozpustené v slinách. Hmat je tak ako ostatné zmysly dobre vyvinutý, cez citlivú pokožku s množstvom voľných nervových zakončení cítia kone aj najjemnejší dotyk. Najcitlivejšie časti tela sú na holých miestach ako pysk, nozdry, alebo okolie očí, ktorých citlivosť je podporená aj hmatovými chĺpkami. 
Pokožka koňa je celá pokrytá krycou srsťou, ktorá ju chráni. Kôň sa narodí zo žriebäcou krycou srsťou, ktorú v priebehu roku nahradí pravá krycia srsť, ktorej farba sa vekom nemení. Na hlave, alebo končatinách sa často vyskytujú biele miesta zvané odznaky. Sfarbenie srsti koní je rôzne. Od čiernych vraníkov až po albínov. Kone s viacfarebnou srsťou rozlišujeme podľa rôznych typov škvrnitosti. Medzi prirodzenú starostlivosť o srsť patrí napríklad váľanie sa.
Len ten, kto rozumie reči tela svojho koňa a ten, kto ako jazdec vystupuje pokojne a rozhodne, môže nájsť vo svojom koňovi partnera ochotného podať dobrý výkon.