socha slobody
Socha je vysoká 46 metrov, spolu s 47-metrovým podstavcom je teda vrchol fakle vo výške 93 metrov nad zemou. Socha váži 205 ton, v obvode má 10,6 metra, ústa majú šírku 91 centimetrov. Pravá ruka, držiaca fakľu, je dlhá 12,8 metra; len ukazováčik je dlhý 2,4 metra. Pri nohách sochy ležia rozťaté putá tyranie. V ľavej ruke drží socha dosky predstavujúce vyhlásenie nezávislosti, je na nich nápis JULY IV MDCCLXXVI (4. júla1776, deň vyhlásenia Deklarácie nezávislosti). Aj jej koruna so siedmimi lúčmi je symbolom slobody, ktorú má vyžarovať ponad sedem morí do siedmich kontinentov.
Dejiny
Socha slobody pripomína priateľstvo a pomoc, ktorú Francúzsko poskytlo americkým osadníkom v ich boji za nezávislosť od Británie začatom v roku 1776. Iba Francúzsko totiž poslalo do Ameriky svojich vojakov. Francúzi chceli aj Sochou slobody vyjadriť sympatie novej republike vzniknutej za Atlantickým oceánom. Socha stojí na ostrovčeku pred New Yorkom od roku 1886. Bez podstavca meria po vrchol fakle 46 metrov, s podstavcom do výšky 93 metrov. Dnes existuje jej zmenšená kópia v Paríži ako pripomenutie jej francúzskeho pôvodu.
Najprv sochár Frédéric Auguste Bartholdi navrhol malý hlinený model, ktorý bol vo výške dospelého človeka. Druhý model bol vysoký 3 metre. Tretí model urobili tak, aby bol štyrikrát menší ako socha v skutočnosti. Štvrtý a posledný model začali vyrábať v skutočnej veľkosti. Podľa modelu bola potom odliata socha z medi. Hlava bola dokončená až nakoniec. Modelom pre ženskú tvár bola Bartholdimu Isabella Eugenie Boyerová, vdova po preslávenom výrobcovi šijacích strojov Isaacovi Singerovi. Hotová socha bola 4. júla 1886 v Paríži slávnostne odovzdaná americkému veľvyslancovi, potom ju rozložili na časti, ktoré sa do New Yorku dopravili na francúzskej lodi. V newyorskom prístave sa potom dva roky zostavovala; medené kusy boli obopnuté kovovými pásmi, ktoré bránili poškodeniu. Zostavenú sochu umiestnili na podstavec, ktorý navrhol americký architektRichard Morris Hunt.
Časom sa socha stala symbolom Ameriky. V priebehu storočia, ktoré ubehlo od jej darovania, došlo však zároveň k jej značnému poškodeniu; zrekonštruovaná bola vďaka verejným zbierkam. Pri oslave stého výročia vztýčenia sochy na Liberty Islande – Ostrove slobody (pôvodne sa ostrovček volal Bedloe’s Island) – prisahalo hlavnému sudcovi Warrenovi E. Burgerovi vernosť Spojeným štátom 5 000 nových Američanov. Ďalších 20 000 ľudí sa v rovnakej chvíli stalo americkými občanmi vďaka satelitnému prenosu.
V roku 1984 bola Socha slobody zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Porovnanie
Pokiaľ ide o sochy, nie je Socha slobody ani zďaleka najvyššou voľne stojacou postavou sveta. NapríkladMatka Vlasť volá! na Mamajovej mohyle vo Volgograde meria od päty k hlave bez podstavca 52 m a po špičku meča 85 m. Najväčšia na svete vôbec je Ušiku Daibucu, socha Buddhu Amitábhu v japonskom Ušiku, ktorá dosahuje 120 m (z toho podstavec 10 m).
